Festivalový Hlásnik – utorok

Dvadsiaty prvý ročník Cinematiku otvára v svetovej premiére nový slovenský film Generál Golian v réžii Juraja Štepku.

13:30 | Du | Film Alexandra Koberidzeho prináša príbeh otca, ktorý sa vydáva hľadať dcéru po tom, čo odišla z domu a zanechala rodičom list na rozlúčku. Lisa je fotografka, ktorá plánovala mapovať futbalové ihriská na gruzínskom vidieku. Práve táto informácia sa pre otca stáva jedinou stopou a zároveň impulzom k ceste naprieč krajinou. Pátranie sa tak mení na roadmovie vo forme poetickej štúdie prostredia, v ktorej je hľadanie človeka zároveň hľadaním miest, obrazov a možných spomienok. Suchý list je napriek dlhšej metráži a pomalému tempu pozoruhodne hravý. Je sebareflexívny, experimentuje s vizuálnou formou aj naratívnou štruktúrou. Zašumený, rozpixelovaný obraz málokedy čosi odhaľuje a omnoho viac zatajuje, skrýva do svojich tieňov. Akoby odmietal ponúknuť jasnú podobu, spochybňoval schopnosť jedného konkrétneho obrazu obsiahnuť či s definitívnosťou zachytiť určité miesto. Pátranie po Lise sa tak odohráva nielen v priestore gruzínskeho vidieka, ale aj v neistote obrazov, spomienok a predstáv, ktoré si o jednotlivých miestach vytvárame. Spojenie hravého rozprávania, poetického pozorovania a vedome limitovaného filmového obrazu robí zo Suchého listu synonymum dobre stráveného času v kine.

Žofia Ščurková

22:30 | Du | Žáner zombie filmov už od jeho vzniku nachádza efektivitu ako v kráčajúcich mŕtvolách, tak aj psychológii postav a pocite klaustrofóbie. Yeon Sang-ho, tvorca kultového Vlaku do Pusanu (2016), to veľmi dobre vie. Vo svojej Kolónii nás uzatvára do izolovaného komplexu biotechnologickej konferencie, kde zlyhaný experiment uvoľní novú nákazu. Do toho bodu znie zápletka celkom štandardne, no Yeon z rukáva vyťahuje tromf: infikovaní tu neblúdia bezcieľne. Disponujú zdieľaným vedomím a fungujú ako dokonale synchronizovaný úľ. Klasický motív prežitia sa tak mení na chladnokrvnú partiu šachu medzi ľudským racionalizmom a neúprosným kolektívnym inštinktom. Najväčším hendikepom človeka sa zrazu stáva jeho vlastná individualita. Yeon sa nepotrebuje utápať v samoúčelnej brutalite. Namiesto explicitného násilia stavia hmatateľnú klaustrofóbiu, chirurgické tempo a detailný zvukový dizajn, ktorý uťahuje slučku s každou minútou. Kolónia je mrazivo elegantný, suverénny triler bez gramu zbytočného tuku. Skvelá pripomienka toho, prečo kórejsky žánrový film stále udáva ton tam, kde iným dochádza dych.

Matej Ambroš

Syn známeho slovenského divadelníka Stanislava Štepku natočil niekoľko filmov, ktoré sa venujú práve otcovmu Radošinskému naivnému divadlu. Priniesol tiež príbeh povstania v roku 2019. Išlo primárne o televízne projekty. Drámou o významnej postave našich národných dejín v téme pokračuje na veľkom plátne.

Má osud generála Goliana paralely (presahy) v súčasnosti? 

Určite áno. A možno až priveľmi. Keď sme scenár začínali písať, vôbec sme netušili, aký aktuálny napokon bude. Človek si pri historickom filme hovorí, že rozpráva o minulosti. A potom sa jedného rána zobudí a zistí, že minulosť mu akosi pozerá cez okno. Dejiny sa vracajú. Aj to je, žiaľ, pravda. Nie preto, že by sa vracali tie isté udalosti, ale preto, že ľudia sa veľmi ťažko učia z toho, čo už raz prežili. A ešte ľahšie zabúdajú na tých, ktorí v rozhodujúcej chvíli urobili správnu vec. Dejepis vie na hrdinov občas zabudnúť. Dejiny však na nich nezabúdajú. Tie si ich pamätajú. A je veľmi dôležité, aby sme im ich začali znovu pripomínať – najmä mladým ľuďom, ktorí už nemajú osobnú skúsenosť s tým, čo znamená, keď sa sloboda začne strácať. Golianov čin preto podľa mňa nie je iba historickou udalosťou. Je to otázka, ktorú nám kladie aj dnes: čo urobíme, keď príde chvíľa, v ktorej už nebude možné stáť bokom? Pretože činy ľudí, ako bol Golian, sú vlastne naším svedomím. A svedomie má jednu nepríjemnú vlastnosť – človek ho môže na chvíľu nepočuť, ale ono vie veľmi dobre, kde bývame.

Prečo sa tak často (a ľahko) relativizuje naša história?

To je ťažká otázka. A hneď na začiatku musím povedať, že ja nie som historik. Som filmár, ktorý sa do histórie pustil s veľkým rešpektom a pri tomto filme aj s veľkou dávkou pokory. Myslím si však, že jedným z dôvodov je dnešná neuveriteľná ľahkosť, s akou sa dostávame k informáciám. Kedysi človek, ak chcel niečo tvrdiť o histórii, musel ísť do knižnice. Musel si nájsť knihy, spisy, dokumenty, čítať, študovať a predovšetkým overovať. Dnes stačí niečo napísať do vyhľadávača a za pár sekúnd na nás vyskočí päťdesiat „pravdivých“ odpovedí, pričom polovica z nich nevie, odkiaľ vlastne prišla. A potom je tu ešte jedna ľudská vlastnosť. Máme radi príbehy, ktoré sú tajomné, šokujúce a trochu zakázané. Konšpirácia je jednoducho často zaujímavejšia ako fakt. (krátené)

Barbora Gvozdjáková

19:00 | Du | Generál Golian