Festivalový Hlásnik – streda
Na včerajšej premiére historickej drámy o generálovi Golianovi sme mali vzácnu návštevu - prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Nenechajte si ujsť!
11:00 | Fon | Strom poznania
Dánsky režisér Nils Malmros prišiel osobne do Piešťan a festival uvádza retrospektívu jeho tvorby.
13:30 | Du | Nežné monštrum
Uznávaná koncertná klaviristka Lucy sa s manželom Philipom a malým synom sťahuje z mesta do vidieckeho domu v nádeji, že pokojnejšie prostredie pomôže jej partnerovi prekonať syndróm vyhorenia.
14:00 | Fon | Dve deci tušu
Ester Geislerová prináša svoj nový dokument priamo do Piešťan v slovenskej premiére.
17:00 | CL | Týždeň s .týždňom
Týždeň s .týždňom naživo na Cinematiku! Aktuálne, ostro a bez filtra – presne tak, ako to poznáte.
17:30 | Kk | S drakmi proti démonom
Internátna škola Østerskov je miestom, kde sa študenti učia prostredníctvom hry a hranie rolí je neoddeliteľnou súčasťou výučby. Škola pre mladých ľudí, ktorí boli celý život outsidermi.
Tipy dňa
Lámaná angličtina
16:30 | Du | Portrét Marianne Faithfull v podaní režisérskej dvojice Iain Forsyth a Jane Pollard nie je klasickým hudobným dokumentom. Lámaná angličtina odvážne mieša archívne zábery, rozhovory, hrané pasáže a surreálny svet fiktívneho Ministerstva nezabúdania. Výsledkom je originálna filmová koláž, ktorá sa nesnaží slávnu speváčku uzavrieť do niekoľkých známych životopisných kapitol. Najväčšou devízou filmu je samotná Faithfull. Otvorene hovorí o sláve, závislosti, pádoch, starnutí i neustálej potrebe začínať odznova. Tilda Swinton a George MacKay pritom vytvárajú zvláštny, miestami hravý rámec, ktorý dodáva rozprávaniu divadelnosť a fantáziu. Film tak vystihuje aj rozporuplnosť svojej hrdinky – ženy, ktorá bola zároveň rockovou ikonou, múzou, rebelkou aj umelkyňou odmietajúcou zostať v jednej škatuľke. Lámaná angličtina je pôsobivou a nekonvenčnou rozlúčkou s výnimočnou osobnosťou. Namiesto uhladeného pomníka ponúka živý, trochu chaotický, ale úprimný portrét ženy, ktorá si až do konca dokázala rozprávať svoj vlastný príbeh.
Barbora Gvozdjáková
Ruža z Nevady
10:30 | Du | V dobrom kine nejde vždy o naleštené pixely, stačí aj chrapot 16mm pásky a zvuk vetra, zarezávajúceho sa do morských útesov. Brit Mark Jenkin, známy surovou analógovou estetikou, v novinke Ruža z Nevady dokazuje, že filmová reč môže byť rovnako fyzická ako samotné remeslo. Príbeh vrta hlboko do prostredia izolácie a námorníckej mytológie, no Jenkin rezolútne odmieta konvenčné naratívne barličky. Namiesto doslovného rozprávania stavia na hmatateľnej textúre celuloidu, hypnoticky opakovaných zvukových slučkách a strihu evokujúceho príliv a odliv. Bez vysvetľovania necháva diváka dýchať slaný vzduch a vnímať každý škrabanec na filmovom páse ako otlačok pamäte mestečka. Jenkinov rukopis je chladný, no zároveň pohlcujúci. Snímka nepoddajne ignoruje žánrové diktáty a mení sa na vizuálny rituál. Hranice medzi prítomnosťou a prízrakmi sa definitívne stierajú do mlčanlivej melanchólie kúsku sveta, kde čas stratil svoj význam. Pre festivalového diváka ide o fascinujúci zážitok, ktorý od neho nežiada poslušnosť, ale plnú odovzdanosť jeho neopakovateľnej atmosfére. Ak by sa storočný, vetrom ošľahaný maják jedného dna rozhodol natočiť svoju autobiografiu, vyzerala by presne takto.
Matej Ambroš
Biirthday Girl
11:30 | Kk | Dánsky režisér Michael Noer vo filme Birthday Girl premieňa luxusnú výletnú loď na klaustrofobický priestor, v ktorom sa dovolenková idyla postupne mení na boj o pravdu a spravodlivosť. Príbeh matky Nanny a jej osemnásťročnej dcéry Cille, ktorých spoločnú oslavu naruší traumatická udalosť, je zároveň citlivou sondou do komplikovaného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Najväčšou devízou filmu sú herecké výkony. Trine Dyrholm stvárňuje Nannu s obdivuhodnou intenzitou – jej postava je ochranárska, impulzívna, zraniteľná a zároveň odhodlaná nevzdať sa. Flora Ofelia Hofmann Lindahl jej pôsobivo sekunduje ako Cille, ktorá sa po udalosti uzatvára do seba. Ich vzájomné napätie i postupné zbližovanie patria k najsilnejším momentom filmu. Noer dokáže citlivú tému sexuálneho násilia podať bez jednoduchých odpovedí. Pomáha si pritom atmosférou uzavretej lode, búrkou a neistotou, ktoré vytvárajú pôsobivý thrillerový rámec. Birthday Girl je napínavá a emocionálne silná dráma, ktorá diváka núti premýšľať o dôvere, vine, traume aj o tom, čo znamená postaviť sa za človeka, ktorého milujeme.
Barbora Gvozdjáková
Rozhovor
Nils Malmros
Ste na Slovensku po prvýkrát? Ako sa vám tu páči?
V Prahe som bol niekoľkokrát. Okrem iného sme tam s Pražskou filharmóniou nahrávali hudbu k filmu Barbara. Na Slovensku som však ešte nikdy nebol.
Vašou prvou voľbou kariéry bola medicína. Aký bol hlavný dôvod, prečo ste sa chceli venovať práve tomuto povolaniu?
Po zhliadnutí francúzskeho filmu Jules et Jim od Françoisa Truffauta som pocítil veľkú túžbu stať sa filmovým režisérom. Môj otec bol však neurochirurg a veľmi chcel, aby som sa stal lekárom. Tak som sa stal oboma – okrem nakrúcania filmov som pracoval aj ako lekár, dokonca aj na otcovom bývalom oddelení v Aarhuse ako neurochirurg.
Využili ste pri tvorbe svojich filmov nejaké znalosti z medicíny?
Áno. Nakrútil som film o celom živote svojho otca a sú v ňom aj operácie mozgu. Ako odborník som sa priamo podieľal na operáciách, zatiaľ čo môjho otca hral herec. Film sa bude premietať na festivale a volá sa Facing the Truth.
Za svoju tvorbu ste získali množstvo ocenení. Ktoré z nich je pre vás najdôležitejšie alebo najcennejšie?
Som úplný samouk a svoje prvé filmy som si financoval sám – zarábal som na ne prácou na nočných zmenách v nemocnici. Prvý film, A Strange Love, bol katastrofou a kritici vtedy hovorili, že všetci mladí ľudia, ktorí snívajú o nakrúcaní filmov, by mali podniknúť púť k filmu A Strange Love, aby na vlastné oči videli, ako veľmi sa to môže pokaziť. Potom som nakrútil nový film Lars Ole, 5c o svojich školských rokoch a ten získal cenu Bodil (dánsky Oscar) za najlepší dánsky film roka. Takže táto cena Bodil bude pre mňa navždy tým najlepším ocenením.
Barbora Gvozdjáková
11:00 | Fon | Strom poznania
Recenzia
Milota
„Vidieť samu seba cez objektív iných tvorcov je pre mňa skúsenosť, ktorá je zraniteľná, ale zároveň nesmierne oslobodzujúca. Zatiaľ čo vo fotografii som to ja, kto má absolútnu kontrolu, kto rozhoduje o tom, čo zostane divákovi skryté, film funguje na úplne iných princípoch. Vyžaduje si to hlbokú dôveru, že kamera nie je súdom, ktorý by ma mal hodnotiť, ale partnerom v dialógu, ktorý sa snaží zachytiť moju autentickú prítomnosť.“ Pri životných jubileách významných tvorcov sa zvyknú pripravovať výstavy, knihy alebo filmové portréty, aby pripomenuli ich umelecký prínos, zhodnotili celoživotné dielo a priblížili ho odbornej a širšej verejnosti. V týchto dňoch môžu diváci v našich kinách vidieť medailón o slovenskej fotografke Milote Havránkovej, ktorá svoje profesionálne pôsobenie začala na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia. Jej tvorba sa svojím záujmom o fotografický experiment a výberom námetov odlišuje od klasicky chápanej fotografie, čiernobieleho dokumentu či fotografického konceptu. Havránková študovala na Škole umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr aj na pražskej FAMU. Pôvodne sa zaujímala o maľbu, ale na ŠUP-ke sa uvoľnilo miesto pre štúdium fotografie. Výzvu prijala a urobila veľmi dobre. V Prahe, kde ako prvá žena absolvovala novootvorený odbor fotografie, svoje vedomosti ešte rozšírila. Písal sa však koniec šesťdesiatych rokov a spoločenské uvoľnenie doslova prevalcovali sovietske tanky. Svojho umeleckého poslania sa však nevzdala. Svoje talenty rozdávala tiež ako pedagogička na SUPŠ, kde ovplyvňovala celú generáciu slovenských fotografov (napríklad Tona Stana či Martina Štrbu), ktorí sa neskôr zapísali do dejín ako „slovenská nová vlna“. Neskôr pedagogicky pôsobila na AMU, ako aj na bratislavskej Vysokej škole múzických umení, kde viedla ateliér. „Pražské kultúrne prostredie a tvorivý kvas českého filmu bol v tom čase na svetovej úrovni, a to vďaka silným osobnostiam, ktoré zároveň učili na škole. Vytvárali slobodu v neslobode plnej eufórie. Prelínali sa tu dva prúdy vizuálnej kultúry. Bola to česká nová vlna a surreálny film, ktorý prišiel zo Západu. Vďaka akademickej pôde nám premietali všetky zakázané filmy. Uvoľnené prostredie ma začalo inšpirovať k experimentu inscenovaných prvkov vo fotografii a filme, začala som všetko intenzívne vnímať a nasávať.“ Nový dokumentárny film Milota sa na pomerne krátkej časovej ploche usiluje zachytiť komplexný život a tvorbu uznávanej umelkyne v oblasti výtvarnej fotografie. Práve úsilie obsiahnuť hĺbku osobnosti takého významu v kombinácii s približne sedemdesiatminútovou stopážou však pôsobí ako jeden z najväčších limitov výsledného diela. Divák sa dozvedá najmä základný rámec jej životného príbehu, pričom viaceré témy ostávajú iba naznačené. V niektorých momentoch by bolo prínosné preniknúť hlbšie do vnútorného sveta protagonistky a rozvinúť jej osobné úvahy či umelecké postoje.
Barbora Gvozdjáková
17:00 | Fon | Milota
Profil
FAMU
Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe (FAMU) patrí medzi najvýznamnejšie filmové školy v Európe a je jednou z troch fakúlt AMU. Vznikla v roku 1946 a počas svojej existencie vychovala množstvo výrazných osobností českej aj svetovej kinematografie. Medzi jej absolventov patria režiséri, scenáristi, kameramani, strihači, producenti či ďalší tvorcovia, ktorí výrazne ovplyvnili vývoj filmu a audiovízie. FAMU ponúka štúdium širokého spektra odborov, od réžie, scenáristiky a produkcie cez kameru, strih a zvuk až po animovanú a dokumentárnu tvorbu. Charakteristická je prepojením teoretického vzdelávania s intenzívnou praktickou tvorbou. Študenti počas štúdia pracujú na vlastných filmových projektoch a získavajú skúsenosti v tvorivom aj produkčnom procese. Škola podporuje autorský prístup, experimentovanie a slobodu umeleckého vyjadrenia. Dôležitú úlohu zohráva spolupráca medzi jednotlivými odbormi a pravidelná konfrontácia študentskej tvorby s odbornou verejnosťou. FAMU je zároveň súčasťou medzinárodného filmového prostredia a jej študenti a absolventi sa pravidelne prezentujú na prestížnych festivaloch a súťažiach. Vďaka tradícii, kvalitnému pedagogickému zázemiu a dôrazu na individuálny tvorivý rozvoj zostáva FAMU významným centrom filmového vzdelávania a audiovizuálnej tvorby.
Barbora Gvozdjáková
14.30 | Kk | FAMU 80: Best of
