Festivalový Hlásnik – sobota

Včera sme na festivale uviedli v slovenskej premiére drámu Fjord v úplne zaplnenom Dome umenia.

11:00 | Fon | Amanda, ktorú stvárnila Juliette Binoche, sa so svojou dospievajúcou dcérou Sarou vracia do Londýna, aby sa starala o svoju matku Leslie s postupujúcou demenciou. Film sa sústreďuje na komplikovaný vzťah dcéry, matky a nevlastného otca. Je morálnou dilemou skúmajúcou kde je hranica medzi ochranou zraniteľného človeka a odoberaním jeho autonómie. Juliette Binoche nehrá Amandu ako jednoznačne správnu alebo sympatickú postavu. Jej snaha chrániť matku sa postupne mieša s frustráciou a potrebou prevziať kontrolu nad situáciou, ktorá jej uniká z rúk. Keďže Leslie už nedokáže svoje potreby a pocity vždy vyjadriť slovami, veľká časť herectva Anny Calder-Marshall stojí na výrazoch tváre, pohľadoch, pohybe tela a drobných reakciách. Zreteľnou súčasťou dejovej línie je kontrast medzi začiatkom samostatnosti a jej postupnou stratou. Popri príbehu Leslie, ktorej svet sa postupne zmenšuje, sleduje film aj Saru stojacu na začiatku vlastného osamostatňovania. Schody a priestory, ktoré bolo kedysi možné prekonať bez pomoci, sa postupne stávajú vizuálnym obrazom starnutia, bezmocnosti a straty samostatnosti.

Mária Nikelová

20:30 | Kk | Dánsky dokument o ostrovčeku Mandø, ktorý je čoraz viac vystavený stúpajúcej hladine mora a záplavám, je pôsobivým portrétom krajiny a jej obyvateľov. Pútavé, kompozične prepracované zábery sa občas priblížia k vizuálnej eseji, pričom environmentálnu rovinu necháva prirodzene vyrastať z každodenného života miestnych. Ten je premiešaný s ich minulosťou, snami, otázkou možnosti ostrov opustiť, či s trampotami spojenými s klesajúcou krivkou populácie. Film pritom stavia na zdanlivej pomalosti ostrova, do ktorej postupne prenikajú stopy moderného života. Mandø tak zachytáva v mnohých podobách – ako ostrov ktorý je domovom, turistickou destináciou, historickým miestom i útočiskom chráneného vtáctva zároveň. Vyvážené pozorovanie prírody a interakcií miestneho obyvateľstva ako dvoch neoddeliteľných súčasti jedného miesta vytvára mnohovrstevnatý a občas láskavo humorný obraz ostrova, ktorého budúcnosť zostáva neistá.

Žofia Ščurková

Premiéru Vášho nového filmu ste mali na konci júla počas Letnej školy v Uherskom Hradišti. Aké bolo jeho prijatie a reakcie divákov?

Prevýšilo to moje očakávania. Na Filmovku chodia cinefili, ktorí hltajú filmy a zaujímajú ich aj psychologické autorské výpovede, aké sa snažím prinášať ja. Diskusia trvala vyše hodiny a musela sa zastaviť kvôli ďalšej projekcii. To je pre mňa signál, že film vyvoláva reflexiu, že zasahuje a zároveň provokuje debatu.

S Vaším novým filmom Láska prichádzate opätovne do Piešťan rovno v slovenskej premiére. V čom sa podľa Vás prvých divákov a diváčok na Slovensku dotkne najviac? 

Ak hovoríme o niečom univerzálnom, tak film by sa mal dotýkať rovnako všade na svete. Všetkých nás určujú naše rodiny, naše životy najviac ovplyvňujú tí najbližší okolo nás a formujú to, kým sme nielen v detstve. Film hovorí o vzorcoch, ktoré žijeme v dobrom aj v zlom aj v dospelosti. A niekedy sú to začarované kruhy, ktoré je veľmi ťažké prelomiť. Ale my sa môžeme snažiť s týmito mechanizmami niečo robiť, keď si ich lepšie uvedomíme.

Kedy sa zrodila myšlienka na tento film? Vychádzali ste pri príprave z nejakých konkrétnych príbehov? 

Každý autor má svoje vnútorné témy a ja sa vo svojich hraných filmoch dlhodobejšie venujem problematike vzťahov medzi rodičmi a deťmi. (Láska uzatvára pomyselnú trilógiu po filmoch Eva Nová a Nech je svetlo.) Tentoraz tvorí jadro príbehu vzťah mamy a dcéry, ktorý je až príliš zrastený, skrátka je prepletený nezdravým spôsobom. Hlavná postava lekárky Anny by sa veľmi chcela cítiť úplná, ale stále je len čiastkovým objektom svojej mamy, ktorá si cez ňu napĺňa svoju potrebu dominancie a kontroly. A to má dosah na tvorbu ďalších vzťahov v jej živote. Zmena nastane, keď sa stretne s láskou medzi pacientom s terminálnou diagnózou ALS a jeho milujúcou manželkou. Tuto napríklad pri ALS vychádzam aj z osobnej skúsenosti. Moja mama podľahla tejto chorobe pre ôsmimi rokmi, Takže mnoho otázok okolo témy predlžovaného utrpenia zobrazeného vo filme som riešil aj ja sám.

19:30 | Du | Láska