Festivalový Hlásnik – sobota

Včera sme na festivale uviedli v slovenskej premiére drámu Fjord v úplne zaplnenom Dome umenia.
Nenechajte si ujsť!
11:30 | Kk | Kristove roky
Jedinečná príležitosť vidieť celovečerný hraný debut Juraja Jakubiska na veľkom plátne.
12:30 | CL | Aktuality.sk – Ukradne AI filmu jeho dušu?
Diskusia o hrozbách umelej inteligencie v kreatívnom priemysle.
17:00 | CL | Veľký príbeh menom Golian očami historikov
Živé nahrávanie podcastu Dejiny z produkcie denníka SME.
19:00 | Du | Slávnostné odovzdávanie cien
Kto si preberie ocenenia tento rok?
19:00 | Art | Trpké Vianoce
Elsa je úspešná reklám, ktorá po smrti svojej matky odmieta spomaliť a naplno sa vyrovnať so stratou.
Tipy dňa
Kráľovná na mori

11:00 | Fon | Amanda, ktorú stvárnila Juliette Binoche, sa so svojou dospievajúcou dcérou Sarou vracia do Londýna, aby sa starala o svoju matku Leslie s postupujúcou demenciou. Film sa sústreďuje na komplikovaný vzťah dcéry, matky a nevlastného otca. Je morálnou dilemou skúmajúcou kde je hranica medzi ochranou zraniteľného človeka a odoberaním jeho autonómie. Juliette Binoche nehrá Amandu ako jednoznačne správnu alebo sympatickú postavu. Jej snaha chrániť matku sa postupne mieša s frustráciou a potrebou prevziať kontrolu nad situáciou, ktorá jej uniká z rúk. Keďže Leslie už nedokáže svoje potreby a pocity vždy vyjadriť slovami, veľká časť herectva Anny Calder-Marshall stojí na výrazoch tváre, pohľadoch, pohybe tela a drobných reakciách. Zreteľnou súčasťou dejovej línie je kontrast medzi začiatkom samostatnosti a jej postupnou stratou. Popri príbehu Leslie, ktorej svet sa postupne zmenšuje, sleduje film aj Saru stojacu na začiatku vlastného osamostatňovania. Schody a priestory, ktoré bolo kedysi možné prekonať bez pomoci, sa postupne stávajú vizuálnym obrazom starnutia, bezmocnosti a straty samostatnosti.
Mária Nikelová
Keď nastáva príliv

20:30 | Kk | Dánsky dokument o ostrovčeku Mandø, ktorý je čoraz viac vystavený stúpajúcej hladine mora a záplavám, je pôsobivým portrétom krajiny a jej obyvateľov. Pútavé, kompozične prepracované zábery sa občas priblížia k vizuálnej eseji, pričom environmentálnu rovinu necháva prirodzene vyrastať z každodenného života miestnych. Ten je premiešaný s ich minulosťou, snami, otázkou možnosti ostrov opustiť, či s trampotami spojenými s klesajúcou krivkou populácie. Film pritom stavia na zdanlivej pomalosti ostrova, do ktorej postupne prenikajú stopy moderného života. Mandø tak zachytáva v mnohých podobách – ako ostrov ktorý je domovom, turistickou destináciou, historickým miestom i útočiskom chráneného vtáctva zároveň. Vyvážené pozorovanie prírody a interakcií miestneho obyvateľstva ako dvoch neoddeliteľných súčasti jedného miesta vytvára mnohovrstevnatý a občas láskavo humorný obraz ostrova, ktorého budúcnosť zostáva neistá.
Žofia Ščurková
Herkulov pád

20:00 | Fon | V sekcii Dánsko pod lupou sa na tohtoročnom Cinematiku predstaví aj psychologická dráma režiséra Christiana Bonkeho, Herkulov pád. Príbeh sleduje život vojnového veterána Youssefa, trpiaceho posttraumatickou stresovou poruchou, ktorý zvádza nielen boj so sebou samým, ale predovšetkým dôležitý zápas o uchovanie rodinných vzťahov. Po násilnej eskalácií v rodine, keď je ohrozené zdravie jeho vlastného syna, utečie Youssef na odľahlý ostrov Strynø, kde ho minulosť konečne doženie. Herkulov pád efektívne poukazuje na skryté „nášľapné míny“ psychologickej traumy u človeka, ktorý sa z chaosu, aký dokáže odkryť len bojisko, presunie do „chaosu“ bežného života. Aj vďaka impozantnému výkonu Dara Salima v úlohe Youssefa sa z filmu stala síce komornejšia, ale stále drsná a nekompromisná štúdia postavy, kde si ako diváci budeme klásť minimálne dve otázky: Ak „Herkules“ padne, aký hlboký pád to bude? A bude nakoniec schopný sa z toho dna odraziť a vrátiť sa späť na „Olymp“?
Zuzana Kožaková
Rozhovor
Marko Škop

Premiéru Vášho nového filmu ste mali na konci júla počas Letnej školy v Uherskom Hradišti. Aké bolo jeho prijatie a reakcie divákov?
Prevýšilo to moje očakávania. Na Filmovku chodia cinefili, ktorí hltajú filmy a zaujímajú ich aj psychologické autorské výpovede, aké sa snažím prinášať ja. Diskusia trvala vyše hodiny a musela sa zastaviť kvôli ďalšej projekcii. To je pre mňa signál, že film vyvoláva reflexiu, že zasahuje a zároveň provokuje debatu.
S Vaším novým filmom Láska prichádzate opätovne do Piešťan rovno v slovenskej premiére. V čom sa podľa Vás prvých divákov a diváčok na Slovensku dotkne najviac?
Ak hovoríme o niečom univerzálnom, tak film by sa mal dotýkať rovnako všade na svete. Všetkých nás určujú naše rodiny, naše životy najviac ovplyvňujú tí najbližší okolo nás a formujú to, kým sme nielen v detstve. Film hovorí o vzorcoch, ktoré žijeme v dobrom aj v zlom aj v dospelosti. A niekedy sú to začarované kruhy, ktoré je veľmi ťažké prelomiť. Ale my sa môžeme snažiť s týmito mechanizmami niečo robiť, keď si ich lepšie uvedomíme.
Kedy sa zrodila myšlienka na tento film? Vychádzali ste pri príprave z nejakých konkrétnych príbehov?
Každý autor má svoje vnútorné témy a ja sa vo svojich hraných filmoch dlhodobejšie venujem problematike vzťahov medzi rodičmi a deťmi. (Láska uzatvára pomyselnú trilógiu po filmoch Eva Nová a Nech je svetlo.) Tentoraz tvorí jadro príbehu vzťah mamy a dcéry, ktorý je až príliš zrastený, skrátka je prepletený nezdravým spôsobom. Hlavná postava lekárky Anny by sa veľmi chcela cítiť úplná, ale stále je len čiastkovým objektom svojej mamy, ktorá si cez ňu napĺňa svoju potrebu dominancie a kontroly. A to má dosah na tvorbu ďalších vzťahov v jej živote. Zmena nastane, keď sa stretne s láskou medzi pacientom s terminálnou diagnózou ALS a jeho milujúcou manželkou. Tuto napríklad pri ALS vychádzam aj z osobnej skúsenosti. Moja mama podľahla tejto chorobe pre ôsmimi rokmi, Takže mnoho otázok okolo témy predlžovaného utrpenia zobrazeného vo filme som riešil aj ja sám.
19:30 | Du | Láska

Profil
Ivan Ostrochovský
Ivan Ostrochovský (*1972, Žilina) je slovenský filmový režisér, scenárista, producent a pedagóg. Vyštudoval dokumentárnu tvorbu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, kde neskôr absolvoval aj doktorandské štúdium. Vo svojej tvorbe sa pohybuje medzi dokumentárnym a hraným filmom. Charakteristická je preňho práca s autenticitou, civilným herectvom, pozorovaním každodennosti a témami jednotlivca konfrontovaného so spoločenskými a politickými okolnosťami. Jeho filmy často skúmajú hranice medzi dokumentom a fikciou a využívajú minimalistický, vizuálne výrazný spôsob rozprávania. Ako režisér na seba upozornil dokumentom Ilja (2009) o skladateľovi Iljovi Zeljenkovi a neskôr filmom Zamatoví teroristi (2013), ktorý nakrútil spolu s Petrom Kerekesom a Pavlom Pekarčíkom. Jeho hraným režijným debutom bola Koza (2015), príbeh bývalého olympijského boxera, ktorý mal premiéru na Berlinale. Film získal medzinárodnú pozornosť vďaka spojeniu hraného príbehu s dokumentárnou autenticitou. Nasledoval film Služobníci (2020), zasadený do prostredia katolíckej bohosloveckej fakulty v totalitnom Československu. Snímka mala svetovú premiéru na Berlinale a tematizuje konflikt medzi osobným presvedčením, strachom a tlakom totalitného režimu. V roku 2023 predstavil spolu s Pavlom Pekarčíkom film Svetloplachosť, ktorý vznikol na pomedzí dokumentu a hraného filmu a zachytáva deti ukrývajúce sa pred vojnou v ukrajinskom Charkove. Ostrochovský je zároveň výrazným producentom a pedagógom. Podieľal sa na vzniku filmov ďalších slovenských a českých tvorcov. Jeho tvorbu spája záujem o človeka v hraničných situáciách, cit pre neokázalú dramatickosť a schopnosť prostredníctvom konkrétneho príbehu hovoriť o širších spoločenských otázkach. Jeho filmy získali ceny a uvádzajú sa aj na festivaloch
17:00 | Fon | Igor a potom

Recenzia

Keby sa holuby premenili na zlato
10:30 | Du | Dokumentárny film Pepy Lubojacki, ocenený na Berlinale a po novom aj český kandidát na Oscara, vychádza z rodinného príbehu režisérky. Zachytáva jej brata, ktorého závislosť priviedla k bezdomovectvu, podobnú skúsenosť ich bratrancov a krehké vzájomné vzťahy. Režisérka precízne artikuluje emócie, ktoré sprevádzajú skúsenosť blízkych človeka nachádzajúceho sa v takejto životnej situácii. Strach, smútok z vlastnej bezmocnosti, či pocit viny. Zábery zo súčasnosti prekladá rodinným archívom, fotografiami rozpohybovanými pomocou AI či prehovormi cez filtre. Tie okrem istej miery odľahčenia predstavujú spôsob, akým sa režisérke darí vytvoriť miestami potrebný odstup a pokračovať vo vyčerpávajúcom rozprávaní. Osobná perspektíva a diskurz do detstva protagonistov pritom neslúži iba ako východisko príbehu, ale aj ako spôsob, akým film tematizuje rozdielnosť trajektórií ľudí s podobnou štartovacou pozíciou a problematizuje predstavu závislosti ako prvotnej príčiny ich životných problémov. Dokument sa vyhýba explicitnej emocionálnej manipulácii aj moralizovaniu. Situácie namiesto toho ukazuje s radikálnou úprimnosťou a otvorenosťou, ako jedinou možnou cestou. Kdyby se holubi proměnili ve zlato je v spoločenskom kontexte dôležitý z niekoľkých dôvodov – okrem toho, že upozorňuje na to, ako často sú ľudia bez domova prehliadaní a ako málo na nich spoločnosť dbá, otvára menej viditeľnú skúsenosť ich blízkych, ktorá zostáva zväčša rovnako tabuizovaná a dokazuje, že dôsledky závislosti sa nekončia pri človeku, ktorý jej podľahol. Citlivý, emočne ždímajuci a zároveň krásny must-watch tohto roka.
Žofia Ščurková
