Festivalový hlásnik – pondelok

Slovensko bude na Oscaroch zastupovať dráma Otec v režii Terezy Nvotovej, ktorú sme uviedli v premiére práve na Cinematiku.

17:30 | Kk | asfasfasf lorem ipHosť a ryba tretieho dňa je film, ktorý hovorí málo, no cíti sa pri ňom veľa. Jednoduchý príbeh o otcovi a synovi stavia na rovnováhe medzi melanchóliou a humorom. Dej sa odohráva počas troch navonok obyčajných dní, odhaľujúcich roky mlčania, nevypovedaných pocitov a nesmelých pokusov o zblíženie. Čiernobiele obrazy podčiarkujú odstup medzi hlavnými postavami, zatiaľ čo suché, nenápadné vtipy vnášajú do ich stretnutí ľudskosť a odľahčenie. Ton Kas a Guido Pollemans hrajú s presnosťou a bez výstrednosti – stačí pohľad, krátke gesto či trápne mlčanie, aby divák cítil napätie aj nehu. Film nie je ani patetickou drámou, ani prvoplánovou komédiou; skôr jemným zamyslením o tom, že smiech aj bolesť môžu existovať súčasne, a že práve v tichu sa rodí porozumenie.že smiech aj bolesť môžu existovať súčasne, a že práve v tichu sa rodí porozumenie.

20:30 | Kk | Text. hóliou a humorom. Dej sa odohráva počas troch navonok obyčajných dní, odhaľujúcich roky mlčania, nevypovedaných pocitov a nesmelých pokusov o zblíženie. Čiernobiele obrazy podčiarkujú odstup medzi hlavnými postavami, zatiaľ čo suché, nenápadné vtipy vnášajú do ich stretnutí ľudskosť a odľahčenie. Ton Kas a Guido Pollemans hrajú s presnosťou a bez výstrednosti – stačí pohľad, krátke gesto či trápne mlčanie, aby divák cítil napätie aj nehu. Film nie je ani patetickou drámou, ani prvoplánovou komédiou; skôr jemným zamyslením o tom, že smiech aj bolesť môžu existovať súčasne, a že práve v tichu sa rodí porozumenie.že smiech aj bolesť môžu existovať súčasne, a že práve v tichu sa rodí porozumenie.

Jim Hosking je britský filmový režisér žijúci a pôsobiaci v Londýne. Má na konte tri celovečerné filmy. Viacero projektov, na ktorých pracoval, uviedol na filmovom festivale v Sundance.

Ste prvýkrát na Slovensku? Poznáte nejaké naše miestne filmy?

Áno, som tu prvýkrát. Bohužiaľ žiadne vaše diela nepoznám. Chcem ich však spoznať a to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som prišiel na návštevu!

Festival Cinematik premietne Váš ostatný film Eben a slonovina. Spomínate si kedy ste prvýkrát počuli pieseň Paula Mcartneyho, ktorá má rovnaký názov ako Vaše dielo?

Bolo to asi, keď som bol malý chlapec. V Anglicku vtedy bodovala v rádiových hitparádach. Myslím, že už vtedy som sa po vypočutí zamýšľal nad rasizmom a rasovými predsudkami. Ak by som na ňu nenarazil, možno by som tému vôbec neriešil.

Odkiaľ prišiel nápad na snímku, ktorú uvádzame na festivale?

Všetky moje nápady prichádzajú z tajomného miesta. Ako vlastne ktokoľvek vie odkiaľ myšlienky a nápady prichádzajú pokiaľ ich ukradnú odniekiaľ alebo keď sú tieto nápady autobiografické. Vo všeobecnosti podnet vpláva do môjho vedomia pre nejakým účelom, ktorý nechápem a zisťujem, že neodíde z mojej mysle pokiaľ ho nezačnem vážne zvažovať.

Máte nejakých filmových tvorcov, ktorých považujete za svoju inšpiráciu?

Nemyslím, že ma nejakí konkrétni režiséri inšpirujú svojim špecifickým štýlom. Skôr ma zaujímajú takí, ktorí proste len „robia svoju vec“. Zmienim napríklad Akiho Kaursmakiho, Roya Andersona, Mikea Leigha alebo Honga Sang Sooa. Ten list je dlhý.

Pracujete v súčasnosti na nejakom novom projekte? Ak áno, poviete prosím viac?

Áno, pracujem na filme, ktorý je sériou erotických nočných mor, ktorá je protiklad komédie. Dosiahol som koniec cesty. Leziem cez bránu a na druhej strane je ďalšia cesta. Budem po nej kráčať ďalej. Uvidíme.

(Barbora Gvozdjáková)

20:00 | Fon | EBEN A SLONOVINA