Poľsko pod lupou

Poľská kinematografia má bohatú tradíciu a zažila naozaj ťažké časy. Po druhej svetovej vojne sa dostala na vrchol vďaka tvorbe niekoľkých význam- ných režisérov, ktorí boli súčasťou štátom sponzorovaných filmových skupín (medzi inými Andrzej Wajda, Wojciech Jerzy Has, Andrzej Żuławski a Krzysztof Kieślowski). Po roku 1989 a páde štátneho socializmu sa poľská kinemato- grafia musela prispôsobiť novej situácii a veľké úspechy včerajška nestačili na zabezpečenie hladkého prechodu k novému, trhovému usporiadaniu. Počas týchto rokov sa objavilo niekoľko nových tvorcov a tí sa často pokúšali nájsť nové spôsoby, ako úspešne umelecky aj rozumne komerčne komunikovať s publikom. Od roku 2010 sa uviedli do činnosti nové formy financovania kinematografie a pomaly sa vytvoril nový priestor, ktorý niektorým starším i mladým filmovým tvorcom umožnil ponúknuť odvážnejšie vízie.
Sekcia Poľsko pod lupou dokumentuje posledné tri roky poľskej kinematografie. Obsahuje tituly zamerané na medzinárodné publikum, ako aj idiomatickejšie projekty, ktoré mali úspech na domácom trhu. Prvú kategóriu reprezentuje Via Carpatia – prostá realistická dráma o páre vydávajúcom sa na cestu, ktorou často prechádzajú utečenci, aby našli príbuzného uväzneného kdesi na oplo- tených hraniciach Európy. Príkladom druhej kategórie je okamžitá kultová klasika 7 citov veterána grotesiek, ale aj lyrického zobrazenia každodenného života, Mareka Koterskeho. Do svojho najnovšieho filmu obsadil množstvo renomovaných a populárnych poľských hercov, ktorí v zábavnom a trpkom príbehu o traumách dospievania stvárňujú deti. Jedným z najdôležitejších prúdov súčasnej poľskej filmovej tvorby je historická dráma, ktorú v sekcii predstavujú dva tituly. Milosť Jana Jakuba Kolskeho zobrazuje zložitosť súčasných poľských dejín v dojemnom príbehu páru, ktorý sa snaží riadne pochovať svoje dieťa – mladého partizána, ktorého hneď po vojne zabili komu- nistické sily. Iný pohľad na vojnu, ale tiež z pohľadu obetí histórie, predstavuje vo svojom druhom celovečernom filme Vlkolak mladší režisér Adrian Panek. Príbeh detí, ktoré prežili koncentračný tábor, uväznených na opustenom hrade, okolo ktorého krúžia psy vycvičené v SS, má prvky alegórie a klasic- kého thrilleru.
Posledná spomenutá snímka je aj znakom novej odvahy, s ktorou poľskí tvorcovia zobrazujú menej používané žánre a témy v histórii umeleckého poľského filmu. Božia krv Bartosza Konopku predstavuje príbeh stredovekého biskupa na misii rozšíriť kresťanstvo do jedného z posledných „pohanských“ kmeňov na baltskom pobreží. Film veľmi am- bivalentne zobrazuje náboženstvo ako veľkú transformačnú silu a nástroj v rukách tých, ktorí majú moc. Štylizovaná frenetická podoba poslednej sním- ky poukazuje na podobnosti s najznámejším „extrémistom“ poľskej kinemato- grafie – Andrzejom Żuławskym – a jeho čiastočne zabudnutou sci-fi klasikou Na striebornom glóbe.
Duch Andrzeja Żuławskeho je výrazne prítomný aj v ďalšom filme tejto sekcie – Reč vtákov, ktorý je nakrútený podľa jeho scenára a režíroval ho jeho syn Xawery. Reč vtákov je rovnako energická snímka ako najlepšie filmy Żuławskeho otca, s dialógmi a tempom v jasnom štýle režiséra filmu Šialená láska. Xawery doplnil ľahší dotyk so svojou hudobnými videami inšpirovanou réžiou k pomerne apokalyptickému zobrazeniu súčasnej poľskej reality z otcovho scenára. Motívy straty sú značne prítomné aj v snímke Ako pes s mačkou Janusza Kondratiuka – osobný príbeh režiséra a jeho ženy o zápase s nevyliečiteľnou chorobou jeho brata Andrzeja Kondratiuka.
Obaja veteráni filmu dobre známi poľským divákom, no s radikálne odlišnou povahou, si počas dospelosti udržiavali od seba odstup. Keď sa Andrzejov život blíži ku koncu, Janusz bude musieť zabudnúť na nezhody z minulosti. Kondratiukov film je programovo „skromný“, čo sa týka formy a príbehu, ale dosahuje úroveň emocionálnej úprimnosti, ktorá sa vidí len zriedka.
Nakoniec Zabi to a opusť mesto, jediná animácia vo výbere, je prípa- dom radikálnej vízie, ktorá je cudzia pre akýkoľvek umelecký kompromis. Celovečerný film Mariusza Wilczyńskeho, ktorého produkcia trvala štrnásť rokov, sa odohráva v imaginárnom priestore jeho pamäti a minulých skúseností. Film sa pohybuje medzi osobnou fantáziou a ponurým zobrazením reality a je osídlený jemnými, krehkými a posadnutými postavami, medzi ktorými nie je Wilczyński o nič menej dôležitý. Výber uzatvára klasický dokument Vietor. Film sa odohráva v horských regiónoch Poľska a rozpráva príbeh troch pos- táv zápasiacich s fenoménom silného vetra (nazývaného „halný“), ktorý v horských komunitách spôsobuje nielen materiálne, ale aj psychologické škody. Film je neobyčajný svojím humanistickým tónom a spôsobom, akým zobrazuje všedných ľudí ako výnimočné postavy, ktoré sú schopné bojovať tvárou v tvár so silami prírody.
Každý výber niekoľkých filmových titulov, ktoré by sa pokúsili vykresliť takú rozmanitú kinematografiu, akou je tá poľská, bude nevyhnutne subjektívny. Tak je to aj v tomto prípade – výber sa uskutočnil po zrelej úvahe a nebral ohľad na jednoduché kritéria kinematografického úspechu, ako sú komerčný úspech a festivalové ocenenia. Filmy vybrané pre sekciu Cinematiku Poľsko pod lupou sa vyznačujú odvážnou umeleckou víziou a sú vzdialené priemernej komerčnej produkcii. Ako celok ukazujú rôzne stratégie pulzujúcej novej európskej kinematografie, ktorá má odvahu oslobodiť sa od vzorcov filmovej tvorby z Hollywoodu, ako aj od veľkoleposti autorských filmov minulosti.