Rozhovor: Mária Ferenčuhová

Vyučuje na bratislavskej Vysokej škole múzických umení, píše básne a na Cinematiku sedí v porote súťažnej sekcie Cinematik.doc.

Zaujímalo by ma, ako sa človek dostane od poézie a scenáristiky k reflexii dokumentárneho filmu (resp. naopak)?
Moja cesta viedla od scenáristiky cez skúmanie filmových adaptácií niektorých žánrovo hraničných literárnych diel až k očareniu filmovými esejami. Fascinoval ma napríklad prístup Jeana-Luca Godarda k filmu a k videu v 90. rokoch 20. storočia alebo neskošie filmy a multimediálne projekty Chrisa Markera. Odtiaľ už nebolo ďaleko k uvažovaniu o dokumentárnom filme. Asi sa to veľmi nevie, ale Marker písal aj básne. Godard zasa vydáva dialógy svojich filmov zalomené do veršov. Aj takto by sme mohli načrtnúť mapu vzťahov medzi poéziou, scenáristikou a reflexiou dokumentárneho filmu.

V čom je podľa vás odlišná práca teoretika dokumentárneho a hraného filmu? Nie je to tak, že teoretik dokumentárneho filmu je oveľa viac naviazaný na súdobú situáciu v spoločnosti?
V ničom. Nie. Metodologicky môžu postupovať dokonca rovnako. Aj hraný film je možné nazerať zo sociologizujúcej perspektívy. A vice versa: dokumentárny film je konštrukt, produkt myslenia jeho tvorcov.

Ako vnímate súčasný stav dokumentárneho filmu vo svete?
Na festivaloch stále cítiť dominanciu tzv. creative documentaries. Tento trend potvrdzujú aj televízne produkcie ako napr. HBO, ktoré vyvíjajú dokumentárne filmy so silným príbehom, atraktívnymi témami alebo kurióznymi protagonistami. Plus záľaha osobných filmov, rodinných histórií, anamnéz.

A na Slovensku?
Na Slovensku sme momentálne príjemne v závetrí a s pevnou pôdou pod nohami vďaka palisáde menom Audiovizuálny fond.

Vedeli by ste spomenúť nejakých slovenských či zahraničných tvorcov, ktorí v súčasnosti inovatívnym spôsobom pristupujú k tvorbe dokumentárneho filmu? Nejaké výrazné talenty?
Spomedzi tvorcov strednej generácie je pre mňa stále veľmi inšpiratívny Sergej Loznitsa so svojou úžasnou schopnosťou testovať hranicu medzi minulým a súčasným, alebo Gustav Deutsch, ktorý nakrúca konceptuálne dokumentárne filmy. Z našich tvorcov ma potešil Martin Kollár, lebo pracuje intuitívne, no mimoriadne precízne, so svojským humorom a s citom pre detail a pre nenápadné metafory.

Zhováral sa Marcel Šedo