Rozhovor: Krzysztof Świrek

Krzysztof Świrek (PL)

píše recenzie a články pre najuznávanejšie časopisy a filmové portály v Poľsku. V roku 2009 vyhral národnú súťaž mladých kritikov. Na Cinematiku je členom poroty Meeting Point Europe aj Cinematik.doc.

Píšeš často o dokumentárnych filmoch?

Nie tak často, ako by som chcel. Dôvodom je, že dobré dokumenty sa málokedy dostanú do širšej distribúcie. V Poľsku sa to podarí iba malému percentu. O dokumentoch však uvažujem a píšem rád – majú totiž odlišnú dynamiku a často sú intelektuálne zaujímavejšie ako hrané filmy.

Filmy v tohtoročnej súťaži Cinematik.doc sú dosť odlišné. Je vôbec možné porovnávať ich a vybrať najlepší?

Áno, pretože aj úplne odlišné filmy majú spoločný základ. Je na tebe, aby si tento základ definoval, pričom sa to dá rôznymi spôsobmi. Veľmi dôležité je v dokumentoch to, čo by sme mohli nazvať dokumentárnou etikou: dokumenty nám ukazujú nejaký problém, fascinujúci príbeh, snažia sa nás dojať, alebo zabaviť. Otázkou je, ako tieto ciele dosahujú – zneužívaním problému a zainteresovaných ľudí, alebo nie? Alebo stereotypy o problémoch – sú filmom potláčané, alebo naopak ich podporuje? Snažia sa v nás tvorcovia vyvolať otázky, alebo nám ponúkajú ideologickú radosť z potvrdzovania toho, čo si už o probléme myslíme?

Na aké zložky filmu sa sústredíš pri sledovaní dokumentu?

Myslím, že nie je iba jedna dôležitá zložka. Snažím sa vnímať film ako celok: najdôležitejším je celkové vyznenie filmu, alebo celkový dojem, ktorý ti film ponúka. Úzko to súvisí s otázkami, ktoré som spomenul v odpovedi na predchádzajúcu otázku – najdôležitejšia vec je niečo, čo som provizórne nazval dokumentárnou etikou.

Vidíš ako kritik zo zahraničia nejaké tendencie v súčasnom slovenskom dokumente?

Môžem vychádzať iba z filmov, ktoré som videl ako člen tohtoročnej poroty. Videl som najmä rôznorodosť. Videl som solídny politický dokument, zaujímavý prípad metafyzického filmu a príklady klasických dokumentárnych žánrov ako „humanistický film“. Práve rôznorodosť je dôležitá preto, aby dokumentárna kinematografia ostala životaschopná a zaujímavá. Ako človek zo zahraničia by som však rád videl dokumenty orientované sociálne a politicky, keďže mi môžu povedať, čo je pre súčasné Slovensko dôležité a aké má problémy.