Interview: Reinhard Bradatsch

Reinhard Bradatsch (AT) je spoluzakladateľom a spolueditorom online magazínu allesfilm.com a šéfredaktor webstránky Rakúskej asociácie filmových kritikov www.afcg.at. Medzi inými píše správy z filmových festivalov a na viacerých sa zúčastnil ako člen poroty FIPRESCI.

Už si bol členom poroty Meeting Point Europe. Je tohtoročný výber v niečom iný oproti predchádzajúcim rokom?

Nemyslím si. Sekcia Meeting Point Europe je zaujímavá tým, že odráža vkus 17 európskych filmových kritikov – každého z inej krajiny. Okrem rozhľadu každého z nich ukazuje tohtoročné hlasovanie taktiež rôzne prístupy k médiu a rôzne preferencie v téme a príbehoch. To mám na Cinematiku rád: v súťažnej sekcii nie sú predvídateľné tendencie alebo monotónnosť.

Aký je rozdiel medzi tým, keď si v pozícii kritika a v pozícii člena poroty na festivale? Líši sa v niečom pohľad na filmy?

Povedzme, že by nemal. Neviem, ako sa s tým vyrovnávajú moji kolegovia, ale ja sa snažím každý film pozerať, ako keby som ho sledoval doma na televíznej obrazovke. Ak robíš rozdiel medzi prácou kritika a porotcu, v istom zmysle nie si čestný – k sebe, no taktiež k filmu a jeho režisérovi. Jediným rozdielom, ktorý mi prichádza na um, je, že tvoja zodpovednosť ako porotcu je vyššia. Tvoje rozhodnutie môže mať omnoho vyšší vplyv na úspech filmu a jeho režiséra, ako 2000-znakový článok v časopise.

Má dnes kritika vo všeobecnosti nejaké slovo? Ovplyvňuje prijímanie filmov?

Nanešťastie, odpoveď musí byť: NIE. Filmoví kritici už viac nemajú schopnosť ovplyvňovať vkus divákov. Stále je niekoľko hviezd ako Roger Ebert, ktorého hlas má stále istú váhu, no ani on nemôže rozhodnúť, či sa film stane zlatou baňou, alebo v návštevnosti prepadne.

Má to dva hlavné dôvody. Po prvé, veľké štúdiá ako Warner, Universal a pod. dnes využívajú každú marketingovú metódu, aby predali svoje produkty. V posledných rokoch je to predovšetkým internet, ktorý sa stal najdôležitejším kanálom na promovanie filmu, pretože platformy ako Facebook, Twitter, alebo Youtube oslovujú mladé publikum priamo. Inými slovami, už ste videli 17-ročného mladíka čítať filmovú recenziu v novinách?

Druhým dôvodom je, že v časoch ekonomickej krízy noviny a magazíny škrtajú svoje výdavky na kvalitnú žurnalistiku. Prvým, kto sa tradične stane obeťou úsporných opatrení, sú žurnalisti pracujúci v kultúrnej sekcii. Ich články sú často nahradené obyčajnými PR textami.

Aká je budúcnosť kritiky v printových médiách?

Myslím, že filmová kritika si musí nájsť svoju cestu vo vysokej kvalite a vymedzení sa voči PR žurnalizmu. Jednou z možností by mohla byť špecializácia na malé produkčné spoločnosti, ktoré nemajú finančné zámery, ako veľké štúdiá. Ďalšia dôležitá vec: filmoví žurnalisti by sa viac nemali sústrediť iba na film. DVD, platená televízia, internet, mobily atď. sú TÝMI formami nových médií, ktoré dnes prinášajú film väčšine ľudí, najmä mladým. Tieto médiá ponúkajú taktiež nové možnosti pre žurnalistiku.

Môže dnes existovať recenzia, ktorá ide do hĺbky?

V printových médiách je miesto pre filmovú recenziu často zmenšované a nahrádzané PR. Stále však existujú možnosti, ako môžu kritici ukázať svoje kvality. Kombinovaním vystupovania na internete a v novinách alebo časopisoch môžu čitateľom predať svoju erudovanosť.

Aký je stav filmovej kritiky v Rakúsku?

Myslím, že tak, ako inde (možno s výnimkou Francúzska), aj v Rakúsku sa stala kvalitná filmová žurnalistika elitnou disciplínou. Existuje skupina ambicióznych žurnalistov, ktorí vkladajú väčšinu svojho času do veľmi kvalitnej práce. Ale iba tucet z nich je schopných z tejto práce žiť. Ostatní sú na voľnej nohe, alebo musia napĺňať svoje ambície v ich voľnom čase bez akýchkoľvek peňazí.