Juraj Oniščenko: Niekoľko poznámok k filmovému mysleniu Jacquesa Audiarda

Inšpiráciou k vzniku textu o filmovom myslení  tvorcu Jacquesa Audiarda je niekoľko obrazov z filmu Prorok. Reyeb (Hichem Yacoubi), prvá obeť hlavnej postavy Malika El Djebenu (Tahar Rahm), predostiera základnú ideu pobytu vo väzení: aby človek odchádzal múdrejší, ako prišiel. Po zabití sa Reyeb Malikovi zjavuje, stáva sa jeho učiteľom a spoločníkom a divák sa pomocou obrazov zjavení mŕtveho dozvedá, čo podľa režiséra znamená vedenie[1]. Sprvu sú to obrazy posteľného zápasu, blahoželanie k úspechu absolvovania prvého roku vo väzení, spoločné zdieľanie postele, a napokon obraz rituálu drogového zážitku, aby tieto obrazy vyvrcholili metajazykovou vsuvkou o sile príbehu a spoločným sledovaním priestoru dvora väznice. Všetky Reyebove zjavenia sa odohrávajú v priestore väzenskej cely. Najprv sú intímne, obrazy sa vzťahujú výlučne na vzťah medzi nimi dvomi, postupne z tejto intimity prechádzajú k vonkajšku a k tretiemu, za múry cely, do priestoru dvora, do Marseille pomocou vnuknutej predtuchy zrážky automobilu s divokou zverou a nakoniec až k otázke príbehu. Úlohou krátkej úvahy je interpretácia motívov nastolených uvedenými obrazmi, ktoré sa vzťahujú na Audiardovu tvorbu ako celok. Motívy sa predstavia aj na príkladoch z filmov Pozeraj sa, ako padajú a Čítaj mi z pier.

Vedenie v podaní Jacquesa Audiarda zjavne nie je niečím, čo je možné nadobudnúť usilovným študovaním kníh, izolovaným od vonkajšieho sveta. Vo filme Prorok je možné o učení čítania a písania alebo o knihe ako predmete štúdia hovoriť nanajvýš v rámci prvej tretiny filmu. Naopak, potom nasleduje tematizácia príbehu. Študovať, podľa Audiarda, znamená sledovať a snovať príbeh, domýšľať jeho dôsledky, predpokladať budúce deje. V Prorokovi je to samozrejme schopnosť prežiť a stať sa vodcom mafie.  Vedenie potom neznamená memorovanie stabilných štruktúr a košatých filozofických systémov, ale skôr umenie schopnosti prispôsobiť sa novej situácii v trvaní a neustálom pohybe okolitého sveta.

Vedenie otvára moment individualizácie postavy. Vo filme Pozeraj sa, ako padajú sa Simon (Jean Yanne) z obyčajného obchodného cestujúceho stáva detektívom až zločincom. V Prorokovi je to veľká otázka identity Malika – z neveriaceho Araba sa stáva mafián na úrovni „Padreho“ bez akejkoľvek národnej príslušnosti. Tento motív je možné uchopiť pojmami filmovej vedy ako dramaturgický uzol, kde sa postava mení a dramaturgia príbehu prechádza do ďalšej fázy. Zvrat v príbehu však nie je postavený na láske, a teda premene postavy z milovanej na nenávidenú, ani na jej morálnej premene, ale vychádza z vedenia. Vo filmoch Pozeraj sa, ako padajú a Čítaj mi z pier je nemožné zachytiť, kedy sa postavy zamilujú jednoducho preto, že zásadná premena postavy z nemilujúcej na milujúcu a opačne je pre príbeh nedôležitá a nie je zobrazená, hoci motív lásky je prítomný. Individuácia postáv totiž nie je daná vnútorne, ale akoby zvonku. Postava sa stáva zločincom napriek svojmu želaniu, pretože zločin od neho očakáva okolie. Ak  Malik nevykoná prvú vraždu, zabijú jeho – je v podobnej situácii ako ako Marx (Jean-Louis Trintignant) a Johnny (Mathieu Kassovitz).Vo filme Čítaj mi z pier má byť ukradnutie dôležitej zložky prvým zločinom Paula Angeliho (Vincent Cassel) potom, ako je podmienečne prepustený z väzenia, , aby si neznepriatelil svoju nadriadenú Carlu (Emmanuelle Devos).

Pokiaľ sa ukazuje, že sa postavy menia pod nátlakom, znamená to, že v základoch filmového myslenia Jacquesa Audiarda sa nejakým spôsobom sprítomňuje téma moci. Napríklad postava sa nezamiluje preto, že chce, alebo že ju zvnútra prepadne pocit náhlej túžby, ale preto, že musí, alebo nemá na výber, je zvedená a prinútená. Malik odchádza z väzenia s novou láskou preto, lebo je nutné sa postarať o dieťa a ženu po smrti kamaráta, Paula Angeliho a Carlu Behm spojí vzájomná pomoc pri vykonaní zločinu, Johnny sa do Marxa zamiluje preto, lebo inak by sa nevedel zaopatriť a Simon sa Johnnyho ujme preto, lebo zostarol a fascinuje ho jeho mladosť. Interpretácia Audiardových filmov by mala predovšetkým rozpliesť vzťah medzi motívmi vedenia a moci. Preto je potrebné uviesť niekoľko základných poznámok o moci.

Moc

Audiard rozlišuje medzi mocou a násilím. Proroctvo Malika spočíva v novom type mafiána, ktorý nahrádza despotického a krutého Césara Lucianiho (Niels Arestrup), Simon získava Johnnyho tým, že ho zvedie, na rozdiel od tyranského Marxa, ktorý ho neustále bije. Istá smrť Paula ako dôsledok krutého mučenia je odvrátená a lup je zachránený len pomocou ľsti a manipulácie dvoch gangov, ktoré sa navzájom vyvraždia. Ovládanie prostredníctvom hrozby krutého násilia prehráva pod náporom moci zvádzania, manipulácie, klamstva a ľsti.

U Audiarda nejde o moc, ktorá by nemala konkurenciu, alebo ktorá by bola vlastnená, o absolútnu moc, ale naopak. Vzťahy medzi postavami nie sú dané tak, že jednotlivec alebo skupina sú pri moci a ich protivníci sú bezmocní. Uchopenie moci sa nedeje na osi ovládajúci – ovládaný, resp. vplývajúci – ovplyvnený, ale ide o priestor, kde každý pôsobí na každého, pričom platí, že intenzita moci, prechod od prosby k násiliu, nerozhoduje tak ako jej akosť, teda spôsob, akým sa dosahuje. César surovo bije Malika, ale ten sériou nenásilných krokov vyhráva. Preto  polícia, ktorá by si mala prisvojovať právo na absolútnu moc, hrá v Audiardových filmoch takú malú rolu. Moc je relatívna, odohráva sa vo vzťahu medzi postavami a v tomto zmysle sa vo filmoch mení postavenie ovládajúceho na ovládaného a opačne.

Moc organizuje časopriestor. V Prorokovi stať sa najvplyvnejším znamená ovládať priestor väzenského dvora, v Pozeraj sa, ako padajú ovládať druhého znamená byť o krok vpred pred subjektom moci. Celý príbeh je vybudovaný tak, že Simon zo začiatku sťahuje náskok Marxa a Johnnyho, aby na jeho konci bol všade skôr a pri poslednej vražde Simon už vopred čaká na svoju obeť na mieste činu. Preto sa u Audiarda divák často stretáva s malými priestormi, v ktorých telá do seba narážajú, a s dlhými časovými úsekmi, odkrývajúcimi zmeny mocenského postavenia. Ovládnuť postavu znamená predovšetkým odstaviť ju, zaujať jej postavenie. Malik zaujme miesto „padreho“ po Césarovi, Simon vo vzťahu k Johnnymu prevezme rolu Marxa, Carla vo firme prevezme kolegovu pozíciu aj s jeho projektom a podobne.  Ovládnuť postavu znamená tiež zabrániť jej v pohybe. César neustále musí dohliadať na to, aby Malik ostal na svojom mieste, aby dozorcovia pre neho pracovali ako doteraz. Podobne Marx neustále stráži Johnnyho.

Moc vždy pramení z intímneho priestoru: malé hotelíky, motely, interiér automobilu vo filme Pozeraj sa, ako padajú, klaustrofobické priestory väznice v Prorokovi alebo kopírovacia miestnosť vo filme Čítaj mi z pier ani nedovoľujú, aby bol mocenský vzťah odmeraný. Moc teda nie je organizovaná zhora, napríklad štátnym aparátom, vládou alebo políciou, ale pochádza z intímneho vzťahu jednotlivcov. Postrelenie Simonovho kamaráta Mickeyho (Yvon Back) predstavuje pre Marxa a Johnnyho osudový obrat, Paulova snaha ukradnúť peniaze znamená vzájomnú likvidáciu dvoch gangov, výsledkom vyjednávaní a dvoch vrážd , ktoré Malik spácha, je likvidácia niekoľkých mafiánskych gangov a  pozícia mafiánskeho kápa pre Malika.

Aj láska sa rodí tam, kde jeden ovláda druhého. V tomto zmysle sa nezobrazujú mocenské aparáty, veľké stroje moci, ale jemné nástroje, akými sú žiletka ukrytá v ústach a kávová lyžička vo filme Prorok alebo starecká palička vo filme Pozeraj sa, ako padajú. Starecká palička, kávová lyžička a žiletka sa na stupnici moci nachádzajú uprostred, kde na póle násilia nepochybne figuruje strelná zbraň a na opačnom póle čistej moci schopnosť pohľadu. Všetko sú to mocenské nástroje, na ovládanie ktorých je potrebná zručnosť v použití zbrane, ale vo filme Čítaj mi z pier je pohľad predstavený ako mocenský nástroj par excellence pre jeho čistotu. Ukazuje, že na ovládanie nie je potrebný skoro žiaden nástroj, iba samotné oko.

Pohľad a vedenie

Pohľad je u Audiarda tým, čo spája moc so sférou vedenia. V Prorokovi je sledovanie väzenského dvora štúdiom sveta zločinu a spôsobom, ako ho ovládnuť. Carla vo filme Čítaj mi z pier sledovaním zo strechy domu ovládne protiľahlý byt a postavy v ňom. Sledovať niekoho úzko súvisí s ovládaním. Carlina schopnosť čítať z pier jej umožňuje predvídať budúce deje a konanie postáv.  Film Pozeraj sa, ako padajú je príbehom Simonovho pátrania a sledovania Johnnyho a Marxa[2]. Napokon, je to práve oko, ktoré súvisí s najväčším dramaturgickým zlomom vo filme Prorok, keď si Malik pri jeho ošetrovaní šepká, že zabije Césara, pretože mu ho zatlačil.

Sledovanie je vykonávaním moci a pohľad umožňuje schopnosť predvídať. Alebo inak, vedieť u Audiarda znamená schopnosť ovládať a tá sa manifestuje pohľadom. Johnny zo začiatku nie je hlúpy v zmysle nevzdelanosti, slabej inteligenčnej vyspelosti, ale zaostalým sa javí pre svoju neschopnosť ovládania druhého a naivným odovzdaním sa Marxovi. Film Čítaj mi z pier je v tomto zmysle možné uchopiť ako esej o rozdiele medzi pohľadom a videním. Všetci vidia, že pri druhom stole sa postavy bavia, ale až Carlin skúsený pohľad vie odčítať z pier zmysel rozhovoru a dokáže tak odhadnúť postoj postáv a predvídať ich budúce konanie.

Vedenie nie je záležitosťou teoretického, ale praktického rozumu a je dané schopnosťou žiť. Malik musí ovládnuť priestor väznice, Simon sa učí životu zločinca, ktorý sa javí ako veľmi podobný životu obchodného cestujúceho, pretože podobne ovláda priestor pomocou rýchlych presunov, bývaním v malých a nenápadných hoteloch, ovládnutím protihráča a Carla pomocou schopnosti čítania z pier ovláda život okolo seba.

Špeciálnou schopnosťou je spôsob zmocňovania sa a ovládania tela druhého. Vo filme Pozeraj sa, ako padajú túto schopnosť zjavuje informátor, keď opisuje dôvody, prečo Mickyemu pomáhal, aj napriek tomu, že si predtým sťažoval na potenciálne riziká. Hovorí o dvoch dôvodoch. Mickey bol švihák a navyše ho vedel poriadne zmlátiť, pokiaľ mu informáciu neposkytol. Následne opisuje spôsob mučenia elektrinou z automobilovej batérie prikladanej k bradavkám. Vo filme Čítaj mi z pier sa veľké detaily prehovárajúcich úst objavujú často, ale v Pozeraj sa, ako padajú sa veľký detail úst nachádza len pri opise mučenia. Takýto detail znamená dve veci. Po prvé, podčiarkuje dôležitosť zmocňovania sa tela človeka. Po druhé, veľký detail – výsostný filmový okamih a prostriedok – otvára problematiku pohľadu, moci a vedenia v širších súvislostiach.

Audiardove veľké detaily rúk, úst, zubu a podobne ukazujú, že aj film je schopný pohľadu. Film nie je médium, ktoré len vidí, ale taktiež upriamuje pozornosť, teda zameriava toto videnie v zmysle pohľadu. Pohľad totiž nie je niečo, čo je dané len postavám, ale aj divákovi v sále. Pokiaľ bolo povedané, že pohľad v Audiardových filmoch ovláda, tak pomocou detailu sa táto sféra otvára aj k divákovi. Detail približuje a rámuje obraz, určuje, čo nebude videné. Zábery pier či dotykov rúk prebúdzajú túžbu a manipulujú divákom.

Je zjavné, že Audiard nemá mocenský prístup len vo vzťahu k svojim postavám, ale aj čo sa týka filmu vôbec. Film je schopný pohľadu, a tým aj myslenia a organizácie tohto pohľadu do vedenia. Vedenie, ktoré zaznamenáva a sprostredkováva, podľa Audiarda súvisí s rozprávaním, ktoré predkladá. V Prorokovi je to scéna, kde sa Malikovi naposledy zjaví Reyeb a povie mu príbeh o Mohamedovi, ktorému sa zjavil archanjel Gabriel a vyzval ho, aby ďalej rozprával o tom, ako Boh stvoril svet a človeka z ničoho. Napokon, Reyeb dvakrát prednesie, že je to úžasné. Prorok Mohamed má rozprávať príbeh o činoch druhej osoby analogicky, ako film rozpráva o skutkoch svojich postáv.

Moc filmu spočíva v sprostredkovaní rozprávania. Tematizáciou pohľadu a vedenia sa poukázalo na princíp moci v Audiardových filmoch. Tento princíp však nefunguje len vo vnútri filmu, platí aj pre neho samého. Z Audiardovej tvorby je tak možné vysledovať aj špecifický náhľad na film, ktorý sa riadi výrokom jedného zo siedmych mudrcov, Solóna, že na nezjavné sa má poukazovať pomocou zjavného. Podľa Audiarda je film schopný zjavovať neviditeľné práve pomocou rozprávania vychádzajúceho z pohľadu. Predvádzaním snov a metajazykových vsuviek Audiard ukazuje, že filmová teória nemusí byť nutne písaná perom, ale že ňou môže byť aj film sám.

 

Poznámky:

[1] Substantívum vedenie je v texte použité ako odvodenina slovesa vedieť, nie viesť. Hoci slovenčina tento tvar nepozná, považujem za dôležité vymedziť termín vedenie vo vzťahu k poznaniu. Vedenie nie je len sumou poznatkov, zahŕňa zároveň aj schopnosti a zručnosti jedinca – jednoducho všetko, čo človek vie.

CITOVANÉ FILMY

Čítaj mi z pier (Sur mes lèvres, r. Jacques Audiard, 2001); Pozeraj sa, ako padajú (Regarde les hommes tomber, r. Jacques Audiard, 1993);  Prorok (Un prophète, r. Jacques Audiard, 2009)

 

JURAJ ONIŠČENKO (1978)

V súčasnosti je doktorandom na Katedre estetiky FiF UK v Bratislave. V roku 2005 absolvoval štúdium na katedre Filmovej vedy VŠMU a v rokoch 2001-2005 študoval filozofiu na UK v Prahe. Popri záujme o ontológiu filmu sa autor venuje aj organizačným aktivitám spojeným s filmom, ako napríklad spoluorganizovaniu filmového festivalu Cinematik Piešťany.

 

Späť na Filmy Jacquesa Audiarda – texty