Dokumenty, ktoré treba tento rok vidieť. (+ svetová premiera)

Cinematik venuje priestor aj filmovým dokumentom. V sekcii Cinematik.doc už tradične súťažia o jednu z festivalových cien. V pestrej zostave snímok v tejto kategórii budú môcť diváci tento rok vidieť aj jednu svetovú premiéru.

Vražda Róberta Remiáša a únos Michala Kováča ml. patria k najvýraznejším kauzám v histórii samostatného Slovenska. I keď sa odohrali pred vyše 20 rokmi, dodnes im chýba oficiálny záver, a tak neprestávajú intenzívne rezonovať v médiách aj spoločnosti. Nový film slovenskej dokumentaristky Barbory Berezňákovej Skutok sa stal (2019) sa k tejto citlivej téme vracia, aby priniesol čerstvý pohľad na minulosť, ale tiež hľadal jej paralely so súčasnosťou. Čo sa stalo s hlavnými aktérmi kauzy? Ako ich osudy táto téma dodnes ovplyvňuje? A kam sa odvtedy posunula naša spoločnosť?

Mladá režisérka pre film nakrútila rozhovory s viacerými priamymi účastníkmi týchto udalostí. Filmom chce podnietiť celospoločenskú diskusiu, ale tiež preskúmať možnosť, že napokon všetko mohlo byť aj trochu inak. Skutok sa stal bude mať na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik svetovú premiéru.

Aj ďalšie tituly v sekcii Cinematik.doc určite stoja za pozornosť. Patrí k nim napríklad aj Stratený domov (2019) Juraja Mravca ml. Film je autentickou dokumentárnou mozaikou diania v irackom Mosule, kde režisér mapuje trápenia aj úspechy dvojice slovenských humanitárnych pracovníkov. Ich osudy film stavia do kontrastu s osudmi dvoch Jezídov, ktorí v tom istom čase robia všetko preto, aby z Mosulu mohli ujsť.

Presah medzi domácim a zahraničným prostredím, hoci tentokrát už bez streľby a výbuchov, skúma aj film Kataríny Farkašovej Švédi z osady (2018). Režisérka v ňom sleduje príbehy trojice rómskych detí zo Slovenska, ktoré boli adoptované švédskymi rodičmi. Kamera zachytáva ich cestu na Slovensko a pátranie po tom, kým vlastné sú a kým mohli byť, ak by sa ich biologickí rodičia nevzdali.

V sekcii dokumentov Cinematik prinesie aj trojicu portrétov pozoruhodných osobností. Jednou z nich je Svetozár Stračina (2019), jeden z najvýraznejších slovenských hudobných skladateľov. Do dejín sa zapísal najmä vrúcnym vzťahom k folklóru a jeho kompozície filmový fanúšik iste pozná z filmov Pacho, hybský zbojník či Sváko Ragan. Film o ňom je výsledkom niekoľkoročných rešerší Pavla Barabáša.

BATAstories (2019) Petra Kerekesa si zase posvieti na Tomáša Baťu a jeho obuvnícke impérium, ktoré preskúma hneď v niekoľkých rovinách. V príbehu jedného z najvýznamnejších podnikateľov svojej doby poukáže aj na stav súčasného globálneho kapitalizmu, na ktorého vývoji sa značka Baťa neodmysliteľne podpísala.

O poznanie osobnejší nádych získava žáner dokumentárneho portrétu v snímke Tereza (2019), láskyplnej pocte, ktorú režisér Peter Gašparík venoval svojej mame. K najsilnejším motívom filmu patrí vzťah matky k hendikepovanej dcére, ktorá aj vďaka tomuto putu porazila štatistiky a najhoršie prognózy.